Čo vidieť

O Terchovej sa hovorí, že je tam najviac muzikantov a spevákov na meter štvorcový. Svedčí o tom fakt, že v každom dome je nejaký hudobník a každá z osád mávala vlastnú muziku. Terchovská “nebeská” muzika je archaická ľudová hudba vyskytujúca sa v Terchovej a okolitých obciach. Charakterizuje ju väčšinou 3-4 členné sláčikové obsadenie s malou dvojstrunovou basou. Typický je pre ňu výrazný viachlasný spev všetkých muzikantov. Terchovská muzika pôvodne úzka súvisela s tancom, preto je jej hudobný štýl temperamentný, zemitý s rýchlymi medzihrami “do skoku” a pomalšími spevnými pasážami s názvom “vlekom”. Zápis terchovskej muziky do Svetového zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO v roku 2013 je poctou všetkým generáciám ľudí z Terchovej a okolia, ktorí zachovali poklady predkov pre súčasný svet a návštevníkov Terchovej..

Dodnes je možné obdivovať krásne kroje na mnohých podujatiach v Terchovej a okoli. Mužský odev sa skladal: plátenné gate, košeľa bez výšivky so stojatým golierom, súkenné biele nohavice s dvoma rázporkami, remeň, vesta (kabatek, lajblík), kožúšok (brusliak). V zime nosili trojštvrťový hnedý kožuch, kimonovú huňu. Obúvali si krpce, súkenné kapce (kopitcá), baganče. Na hlave nosili malý nízky klobúk s dohora vyhnutou strieškou alebo hnedú koženú čiapku. Ženský odev: spodník, oplecko (košieľka), sukňa (šorc) je zošitá so živôtikom (lajblíkom), pracovná zástera alebo sviatočná zástera, šatka. Na hrdlo sa viazala trojuholníková kosička (skosa). V zime nosili trojštvrťový biely kožuch, krátku súkennú halenu alebo priliehavé kabátiky. Obúvali si krpce, mäkké čižmy a vysoké súkenné papuče. Dievky sa česali na jeden spustený vrkoč, naprostriedku hlavy pútec. Vydaté ženy si omotali vlasy okolo hlavy a podložili podložkou (choľma) zo slamy a plátna. Od polovice 20. storočia sa už podložka nenosí. Na účes si kládli jednodielny čepiec. Na čepiec si uväzovali obdĺžnikový pás plátna (podvika) alebo veľkú štvorcovú šatku.

Terchovské nárečie patrí do stredoslovenskej skupiny nárečí a najviac sa približuje oravskému dialektu. Vyznačuje sa írečitosťou a vtipnosťou a je zaradené do Terchovskej siene slávy, kde patrí aj malý prekladový slovník z terchovčiny do slovenčiny obsahujúci typické slová ako hárešt (väzenie), huzňe (nohavice) či reformy (ženské nohavičky).

Fatranská kultúra je neodmysliteľne spojená s pastierstvom a chovom oviec už od 15. storočia, kedy územie regiónu osídľovali Valasi a ľahko sa začlenili medzi domáce obyvatľstvo. Vidieť baču priamo v akcii pri dojení oviec alebo výrobe syra môžu navštevníci na viacerých miestach. Celoročne je dostupný salaš Rovná hora v priesmyku medzi Terchovou a Zázrivou. Tento salaš je výnimočný množstvom atrakcií počnúc, chovom oviec a ďalších domácich zvierat, ukážkami prác baču, možnosťou sledovať výrobu pravých zázrivských korbáčikov a bryndze, pokračujúc jazdami na koňoch, či vozoch a končiac kolibou s tradičnou domácou kuchňou a ubytovaním. Sezónne od mája do konca leta prevádzkujú bačovia salaš vo Vrátnej doline, kde si možno zakúpiť chutnú májovú bryndzu, žinčicu či ovčie syry. Salaš nájdete na pravej strane cesty do Vrátnej medzi križovatkou do Štefanovej a Starým dvorom.